Výprava po stopách minulosti ľudstva nie je vždy príjemným zážitkom...
...alebo odborná exkurzia v koncentračnom tábore v poľskom Osvienčime
Štvrtok, 12. októbra 2017, bol celkom obyčajným dňom. Pre našu školu ale nie. Spoločne sme sa vybrali po stopách našej spoločnej minulosti, minulosti ľudstva. Po stopách, ktoré mnohí z nás, bohužiaľ, ignorujú. Alebo dokonca popierajú. My sme sa rozhodli pozrieť sa pravde do očí, hoci to vôbec nebolo ľahké. Navštívili sme koncentračný tábor v poľskom Osvienčime, obe jeho časti – Auschvitz aj Birkenau.
Na túto exkurziu sme sa dlho pripravovali. Pod vedením Ing. Ivety Vanekovej a Ing. Tímei Bődovej sa nám nakoniec podarilo zorganizovať túto výnimočnú a veľmi dôležitú exkurziu. Dôležitú pre každého jedného z nás. Ani omylom nešlo o príjemný zážitok. Na tomto už dnes posvätnom mieste sme sa dozvedeli, čoho všetkého sú ľudia schopní. Aké zverstvá sú ľudia schopní páchať na ľuďoch. Čo sa dialo vo vôbec nie ďalekej minulosti. Čoho by sme sa mali obávať, keď sa moc dostane do rúk tým nesprávnym. Akým mocným nástrojom je davová psychóza. Aké hrozivé je, že mnohí, ktorí tieto otrasné skutky vykonávali, ktorí sa podieľali na týchto zverstvách, pri tom s najväčšou pravdepodobnosťou prežívali pocity uspokojenia. Aká je nebezpečná akákoľvek forma diskriminácie.
Na to, či a aký mala táto exkurzia naozaj zmysel, je azda najlepšie poukázať bezprostredným svedectvom jedného zo študentov a tým je Andrej Lakó. Veď v prvom rade išlo o to, aby sa aj mladí ľudia zamysleli nad možnými hrozbami a aby si uvedomovali, aké dôsledky môže mať, keď sa z nás vytratí ľudskosť, keď ľudia prestanú mať v očiach iných ľudí hodnotu len kvôli primitívnym predsudkom.
„Náš zájazd do Osvienčimu bol plný zaujímavých a nových poznatkov a faktov. Ako prvý sme mali možnosť vidieť tábor Auschvitz. Už len keď sme stáli pred tabuľou ARBEIT MACHT FREI, začalo sa mi ťažko dýchať. Keď sme vstúpili za tabuľu, začali sme chodiť po rôznych blokoch. V prvých z nich sa nachádzali zväčša fotky z tábora z tých čias, keď sa používal. Pomaly sme sa dostávali aj do miestností, v ktorých boli vlasy, rôzne osobné veci a reprodukcie ukazujúce, ako to tam vtedy prebiehalo. Čím sme sa dostávali ďalej v prehliadke, tým viac to vo mne evokovalo vcítenie sa do kože ľudí, ktorí tam v tom období boli a zažili tieto hrôzy páchané na ich telách aj dušiach. Videli sme topánky, oblečenie, hrnčeky, kefky, kufre s podpismi a aj zyklon B, čo je vlastne plyn, ktorý nacisti používali v plynových komorách. Keď sme sa prechádzali vonku, tak sme mohli vidieť šibenice a aj múr smrti, kde sa každý deň vykonávali okamžité popravy. Mali sme šancu vojsť aj do plynovej komory a popozerať sa tam. Nikdy nezabudnem na ten moment, keď som sa pozeral hore na otvor v strope, cez ktorý púšťali plyn... Išli sme sa pozrieť aj do Brezinky, kde sa nachádzala časť tábora s názvom Birkenau. Tam boli vagónmi dovážaní Židia, Rómovia a iní zajatci. V okolí sa nachádzali drevené „stavby“, v ktorých títo ľudia bývali, ak sa to dá vôbec tak nazvať. Bezpečie a súkromie nebolo absolútne nikde. Naša sprievodkyňa Silwia bola najlepšia, akú sme len mohli dostať. Zodpovedala mi všetky otázky a dalo sa s ňou perfektne komunikovať na tému druhej svetovej vojny. Tento výlet bol dosť emocionálne depresívny, ale napriek tomu, alebo práve pre to, si myslím, že by ho mal absolvovať každý. Bol to zatiaľ jeden z mojich najhodnotnejších výletov zo školy a aj v živote.“
Nemôžeme zaručiť, že sa tento zážitok dotkol rovnako všetkých zúčastnených. Dúfame, že sa niekde hlboko v ich vedomí táto skúsenosť uloží a raz, keď príde k akémukoľvek druhu rozhodnutia, rozhodnú sa práve vďaka tomuto správne. Dúfame, že v dnešnej dobe, keď sa každý naháňa len za mocou, majetkom, postavením a inými prchavými hodnotami, nám pomôže aj tento zážitok. Tí, ktorí zomreli alebo aj tí, ktorí tieto hrôzy prežili, prišli o všetko. O svoj majetok, často pred vlastnými očami o svoju rodinu, o svoju dôstojnosť a aj o svoj život. Také niečo si nevieme predstaviť ani v tom najhoršom sne. Preto vždy, keď budeme svedkami utláčania či osočovania, či už z rasových, náboženských, národnostných alebo iných dôvodov, spomeňme si na tieto udalosti. Predstavme si nás v pozícii utláčaných, predstavme si, ako niekto ubližuje našej rodine len preto, že sa rozhodol, že sme z hocijakých absurdných dôvodov nehodnými žiť dôstojný život.
Mgr. Erika Výberčiová, Andrej Lakó, III. A trieda
